Zajtra odcházda trojčlenné družstvo v zložení Miki Knižka, Martin Dlugolinský a Ján Gajan na skialpinistickú expedíciu do Číny. Cieľom expedície je čo najrýchlejšie vystúpiť na lyžiach na vrchol Muztagh Ata 7546m. Zajtra odlietame z Viedne do Bishkeku a odtiaľ sa presunieme autom do Číny cez hraničný prechod Turugart pass.
,,Ja, Miki Knizka a Jan Gajan sme sa rozhodli, ze zlyzujeme krasny kopec v Cine [Mustagh Ata] na zaciatku Himalaji. Kedze nikto z nas este nebol v takej vyske, budeme mat premieru a vybornu pripravu na dalsie vyzvy v buducnosti.Tymto pozdravujem vsetkych priatelov a znamych, ktori nam drzia palce na nasej expedicii a kedze viaceri chcete byt aj informovani o nasich ciastkovych uspechoch, tak pokial to bude mozne, budeme vam prinasat novinky z nasej cesty na tejto stranke.
Teraz v kratkosti o nasej ceste. Leteli sme z Viedne do Istambulu, kde sme mali 6 hodin cas na prestup do Kyrgyzstanu [Bishkek]. Vyuzili sme to na prechadzku po historickej casti Istambulu – turecky med, aky si pamatate z detstva som uz dlho u nas nevidel, tak sme si to pripomenuli viacerymi druhmi Inac metrom ste za hodinku v centre. Bishkek nas privital nostalgiou, v zmysle ruskych vojakov s velkymi ciapkami a celkom mi pripomenul ako to u nas vyzeralo pred 30. rokmi. Kedze radi spoznavame nove casti zemegule nie klasickym sposobom, aj teraz sme sa najprv zoznamili s domacimi a tak sme trosku spoznali toto mestecko, no pravdu povediac nas nic neocarilo a tak sme sadli do klasickeho autobusoveho spoja a blizime sa spoznavanim inych casti krajiny ku cinskym hraniciam. Ostali sme na noc v mestecku Balykchy (1647 m.n.m.) pri jazere Issik Kul – trosku je slane, vykupali sa, ochutnali miestne speciality (PLOV a CANCI) Musim povedat, ze jedlo tu maju fantasticke, vsetko vypestovane doma, kopec zeleniny a cerstveho ako aj suseneho ovocia – kupili sme si na klasickom trhu (chuti to samozrejme inac ako v supermarketoch) – to im mozme zavidiet (este nevedia, co ich caka s prichodom investorov )
Zatial tolko odo mna, ak este budeme mat pristup k internetu, tak prihodim par riadkov.” Martin Dlugolinský
30.06 – Turugard Border – aklimatizácia
Ideálne miesto na adaptáciu a aklimatizáciu na konci sveta. Ubytovali sme sa v nádhernej maringotke miestnych obyvateľov s ” plnou penziou” vo výške 3600 m.n.m. Cieľom dnešného dňa bola prechádzka k jazeru, ktoré na pohľad vyzeralo veľmi blízko. Po 2 hodinách chôdze a pohľadu na jazero sme si museli poopraviť názor o vzdialenostiach v Kyrgyzstane. Vďaka neskutočnému množstvu komárov sme sa nemohli okúpať. Doprevádzal nás šofér kamiónu, ktorý tu trávi víkend spoločne s nami. Pre neho to bola prvá prechádzka, aj keď tu chodí takmer 3 roky. Po návrate si ľahol do postele a dva dni s ním nebola reč, vravel.
1.7- Nedeľa
Keďže sa nachádzame takmer na Kyrgyzsko- čínskej hranici, možností na túry sú limitované. Vieme si predstaviť túry po okolí ale dva súbežné ploty, z toho jeden elektrický, nám menia našu predstavu. Rozhodli sme sa preto navštíviť miestny minerálny prameň, o ktorom sme sa dozvedeli od našej domácej pani Ainory. Dnes je od rána veľmi teplo, nasadzujeme si kraťasy a pobrali sme sa hľadať prameň. Cestou sme sledovali supy a orly, ktoré sa z protiľahlého kopca rozbiehali a nádherne krúžili nad našimi hlavami. Bol to nádherný zážitok. V okolí sa nachádza veľa svišťov, tak sme si na chvíľočku ľahli a pozorovali ich z diaľky. Prameň bol na prašnom mieste obklopenom horami a odpadkami. Načerpali sme niekoľko fliaš a pobrali sme sa späť do maringotky. Čakal nás tu obed, miestna špecialita “plov” z yaka, ktorý sa tu pasie po okolí.
2.7- Turugart Border – Kashgar
Dnešný deň sa konečne presúvame do Číny. Už od rána tušíme, že to nebude veľmi ľahké. Cesta na hranice je 5 min. chôdze z našej maringotky, no napriek tomu tu strávime nikoľko hodín. Každý na hranici chce niečo do vrecka a nikto o ničom nevie, iba nám povedali, že sa nemôžeme presunúť do Číny len tak peši. Hľadáme riešenie a po niekoľkých hodinách sa nám podarilo veľmi ľahko uplatiť miestnych colníkov- “10euro”. No to ešte nie je koniec. Za chvíľku prišiel ďalší colník a ten chcel tiež niečo do vrecka, akurát nevedel ako na to. Nedostal nič a jeho šťastný kolega všetko vyriešil.
Na čínsku stranu sme sa dostali za ďalších 25 eur a tu začala sranda. Zistili sme, že ani rukami a nohami, ba ani čínsko-slovenským slovníkom z kníhkupectva ” Pod limbou” na západe v Poprade, sa nevieme dohodnúť. Na hranici nás mal čakať chlapík z agentúry ale nikto tu nebol. Zaskočil a pekne nás pobavil tel. signál, ktorý je na tejto hranici tak precízny, že funguje len 5 cm za plotom na čínskej strane. Cestou do Kashgaru, na úseku 130 km, sme absolvovali 10 prehliadok z pasových kontrol. Na naše prekvapenie, všetko prebehlo hladko a v pozore. Nakúpili sme posledné dôležité veci a zajtra vyrážame do dedinky Subashi a odtiaľ pešo do základnéno tábora. Na hotely sme stretli Máriu z Francúzska, ktorá ako prvá tento rok vystúpila až na samotný vrchol a nebolo to v základnom tábore. Podmienky sú vraj veľmi dobré a to nás teší.
3.7- Aklimatizácia- base camp
Jano sa k nám pridal až v pondelok. Stretli sme sa v Kashgari v hotely, pretože musel kôli pracovným povinnostiam preložiť let. Spoločne prichádzame do dedinky Subashi odkiaľ sa ja s Dlugom presúvame džípom do base campu. Jano sa napriek našim upozorneniam rozhodol ísť behom. Náš plán bol radšej absolvovať aklimatizačný výstup z bc vyššie. Najprv sme si postavili tábor a zabývali sa. Hneď po príchode do campu stretávame skupinu slovákov, ktorí práve balia a zajtra odchádzajú domov. Zoznámili sme sa a ešte pred večerou sme vyrazili na aklimatizačnú túru, cca 500 výškových metrov vyššie. Už na večery sme vedeli, že Jano bude mať problém s výškou. Keďže letel 30 hodín, nevyspatý a unavený sa presunul veľmi rýchlo do 4300 metrov, hneď sme mu narhli aby išiel na noc spať do dedinky Subashi. Našťastie nás počúvol a autom sa presunul nižšie. Dnes sme aklimatizovali do výšky 4800 m.n.m. V pozadí je vidieť výstupvú trasu, po ktorej sa rozbehneme zajtra ale už na lyžiach.
4.7- Aklimatizácia- camp 1
Cieľom dnešného dňa je ako inač aklimatizácia. Ráno sme rozdelili potraviny na najbližšie dni, ktoré strávime v jednotlivých táboroch. Nabalili sme všetky potrebné veci na niekoľko dní. Naše batohy mali takmer 40kg. Vyrazili sme o 10.15 smerom do campu 1 (cca 5350 m). Začiatok sme zvládli pomerne rýchlo no s pribúdajúcimi metrami sa naše temto postupne spomaľovalo. Do prvého tábora sme sa dostali za 4 hodiny. Na začiatku sme si mysleli, že to možno skúsime až do dvojky, ale v jednotke nás to veľmi rýchlo prešlo. Navarili sme si obed a počkali 2 hodinky. Veci sme si nechali v stane a pobrali sa späť do bc. Lyžovačka nebola nič moc, keďže svah je otočený na západ a už niekoľko hodín do neho svietilo intenzívne slnko. V campe sme sa stretli s Janom, ktorý doobedu dorazil späť do bc a pooobede sa vybral oproti nám. Sme radi. že je späť a cíti sa oveľa lepšie.
5.7- Oddychový deň v bc
Dnešný deň sme sa rozhodli stráviť v bc bez akejkoľvek aktivity. Nakúpili sme šperky od domácich pastierov pre naše drahocenné polovičky, ktoré nám veľmi chýbajú. Taktiež sme zistili ako sa pečie miestny chlieb a bez váhania sme si 3 kúpili ( 1 chlieb stál 20 juan ). Večer sme dali hygienu, zajtra vyrážame do jednotky na viac dní. Uvidíme ako sa nám bude dariť. Plán je taký, že budeme postupovať vyššie.
6.7- C1
Ráno nabalení všetci vyrážame do C1. Výstup nám trval približne 4,5 hodiny, kľudným tempom. Jano sa musel vrátiť späť do bc. Postavili sme si jednotku a zabývali sa. Výška s nami robí svoje, bolia nás hlavy. V noci bolo nepriaznivé počasie. Fúkal silný vietor, ktorý sprevádzalo sneženie.
7.7- C1
Stále aklimatuzujeme v jednotke. Večer sme vybehli 200 výškových metrov. Jano stále zotrváva v bc (ešte to nie je ono).
8.7- Pokus o druhý tábor
Ráno sme vyrazili do dvojky, ale nedošli sme a vrátili sme sa znova dole. Cesta späť do jednotky= fantastická lyžovačka. Jano sa dnes pridáva k nám.
9.7 – Camp 2
Ráno sme sa po dlhšej dobe dobre najedli. Čínska detská kaša s orechmi a sušeným ovocím nás celkom potešila. Každé ráno trávime varením a topením snehu takmer 2 hodiny. Miki má problém s hrdlom a preto sa rozhodol zostúpiť do bc. Dlugo s Janom postupujú do campu 2. Cesta do campu prebehla pomerne rýchlo. Cestou sme vyhrabali jedlo a stan, ktorý sme tam nechali deň predtým. V campe 2 už nie je veľmi veľa stanov a zároveň je odtiaľ pekný výhľad do 2 tábora na vedľajšej výstupovej ceste. Camp 2 je v nadmorskej výške cca 6000 m. V noci sme cítili výšku aj teplotu.
10.7 – BC
Už počas noci boli v stane mierne snehové prehánky. Ráno bol celý stan pokrytý centimetrovou srieňou. Navarili sme výborné strogano- trek and eat, ktoré sme zakúpili v trantárii a vrelo ho odporúčame. Chceli sme ísť vyššie, ale necítili sme sa vďaka horšiemu spánku. Vrátili sme sa späť do bc a cestou sme v campe 1 dojedli zmrznutý melón. Lyžovačka bola vynikajúca. Miki sa v bc snažil liečiť no stále sa necíti najlepšie a hrdlo nepoľavuje. Večer sedíme v klubovni, napriek nespokojnému manažmentu, ktorý by chcel aby sme už spali a nemíňali benzín z generátora. Zajtra nás čaká oddychový deň.
12.7- Spoločný pokus
Po dni oddychu v bc sa vyberáme dobiť vrchol, tentokrát už spoločne. Bolo nám jasné, že máme poslednú šancu uspieť, ak budú všetky okolnosti naklonené v náš prospech. Zajtra uvidíme ako sa nám pôjde a podľa toho sa rozhodneme ako vysoko pôjdeme ale počasie sa začalo zhoršovať.
13.7.
Ráno napriek nepriaznivému počasiu vyrážame do campu 1, kam prichádzame už za 3 a pol hodinky a aj počasie sa umúdrilo.
14.7.
Krásne počasie nás hnalo a podporovalo v ceste za našim cieľom. V campe 2 bol Jano už za 2:20 a pripravil nám výbornú polievočku (čínsku). Následne na to sa Mikimu zhoršil zdravotný stav, ktorý vyhodnotil situáciu tak, že radšej ešte večer zlyžuje späť do b.c.
15.7.
Pokiaľ slniečko nevychádza, pripravujeme sa na výstup do posledného tábora, trasúci sa od zimy. Konečne nás zohriali prvé lúče a pomaly vyrážame. Prichádzame do výšky cca 6500 m.n.m. a na Jana prichádza slabá aklimatizácia. Po 15 minútach oddychu sa musí otočiť a schádza až do b.c. Dlugo sám prichádza do campu 3. Našťastie je tam ešte skupina Bulharov a Číňanov a tak sa dohodol s Bulharmi, že na vrchol pôjde ráno s nimi. Štart sa posúva na 5:00 ráno.
16.7.
Noc je jedna z najhorších. Búrka, hromy, blesky a sneženie, neprospieva pokojnému spánku, aj keď v tejto výške (6900) sa nedá o ňom ani hovoriť.
Ráno vedúci Bulharov hlási zhoršenie počasia, rýchle balenie a pohotový zostup nižšie. Aj keby bolo pekné počasie, Dlugo tiež ráno pociťuje deficit aklimatizácie (bolesti hlavy a malátnosť). Radšej hneď zostupuje až do bc. Bola to jeho najhoršia lyžovačka v živote (ak sa to dá nazvať lyžovačkou).
Ešte v ten deň pripravujeme odchod, balenie a presun postupne na čínsku hranicu a cez Kyrgyzstan domov. Teraz nám je jasné, že aklimatizáciu nijako neoklameme a optimálny pobyt na výstup je cca 21 dní pod kopcom, ak ide všetko hladko.