Po minulo týždňovom výlete do Rogers Pass prišiel čas na skontrolovanie snehových podmienok v Coast Mountains. Podľa správ od rôznych ľudí som vedel, že je to zo snehom v okolí Whistleru tohto roku celkom bieda, no napriek tomu som sa chcel prevetrať na lyžiach a overiť či hovoria pravdu.
Keďže hrozilo aj nosenie lyží na batohu, tak som sa rozhodol si zobrať len moje staré dobré Alti Plumi. Peťo, ktorý sa vybral so mnou, kameňačky nemá a tak sedlal svoje krásne Sweet Daddy.
Zo snehom to na Whistleri bolo skutočne dosť biedne, ale aj napriek tomu sme nenosili lyže dlhšie ako 10 minút. Na pásoch sme išli asi od 850m, pomedzi trávu a krtince.
V 1300m bolo už okolo 30cm a tak sme sa strojili na riadnu lyžovačku, lebo sme stále ešte mali 1000m na vrchol.
Pomedzi oblaky bolo kde-tu niečo vidno smerom na okolité kopce, no tento pohľad nás vôbec nepotešoval. “Buď to je všetko tak riadne vyfúkané, alebo tam nie je sneh,” vravel som Peťovi.
Výškové metre pribúdali, ale snehu nie. Stopu sme stále šlapali pomedzi trávu a malé stromčeky. Dobrej nálady nám však nechýbalo aj napriek silnejšiemu vetru a občasných dažďových kvapiek.
Na vrchole najvyššieho vleku, na ľadovci v 2300m, bolo asi toľko snehu ako v 1300m, a aj teplota bola stále nad nulou. Táto skutočnosť nás celkom prekvapila.
Po krátkom obede sme začali lyžbu skokmi v ťažkom snehu a išli sme dole presne popod lanovkové lano, pomaly od stožiara k stožiaru, lebo ináč hrozilo zablúdenie.
Lyžovanie na ľadovci bolo celkom vpohode, no po zídení z neho, v asi 1900m, sa začalo niečo čo som v Kanade o takejto dobe ešte nezažil – skialpinizmus v tragickej podobe.
Chytali sme kameň za kameňom, a asi len naša lenivosť nám nedovolila vyzuť lyže a ísť pešo dole. Taktiež sme si spomínali na Mikiho, ktorý vždy posledný vyzúva lyže v podobných situáciách.
Keď sme sa konečne dokotúľali k lanovke, ktorá premávala, oblaky sa roztiahli a začalo sa usmievať slnko. Sadli sme na sedačku a užívali si zmiešaných pocitov, lebo výhľady boli pekné, akurát v nich nebolo veľa snehu.
Whistler-Blackcomb, ako dejisko zimnej olympiády vo februáry 2010, je zdá sa už teraz veľmi dobre pripravené na toto podujatie. Problémy zo snehom môžu nastať aj vtedy, avšak to sa tu už v takom zimnom mesiaci nestáva. Napriek tomu, tohto ročný skromný začiatok sezóny určite organizátorom na nálade nepridal.
StanoF