Baranie rohy
Včera sme si za cieľ vybrali krásnu túru a výstup na Baranie Rohy. Vyštartovali sme zo Starého Smokovca ráno o 7 hodine, po chvíľke nás čakal nádherný východ slnka. Lomnický štít bol po chvíľke nádherne vysvietený a tiež sa troška oteplilo. Teplomer v Poprade ráno pred siedmov ukazoval -20 stupňov. Cesta na Téryho chatu ubehla pomerne rýchlo, George z Anglicka a Janka z Bratislavy sú vo výbornej kondícii, takže sme skoro celú cestu prekecali. Na moje prekvapenie v Malej studenej doline pribudlo asi 10 cm snehu a dolina vyzerala lepšie ako pred 3 dňami. Deň pred našou túrou evidentne musel fúkať silný severný vietor, takže južné svahy boli miestami celkom dobre ufúkané do dosiek. Cesta do Baranieho sedla bola dobrá keďže každý deň tadiaľ prejde niekoľko ľudí. Cestou hore sme stretli 2 baby, ktoré prešli na Térycho chatu z Brnčalky, tak že sme mali aj prešľapanú stopu. Zo sedla som už stopu prešľapával ja, začiatok bol celkom dobrý, a tak sme sa pomaličky dostali do žľabu, ktorý treba pretraverzovať na to, aby sme mohli odstáť na vrchole platu. Už na pohľad sa mi nepozdáva nafúkaný traverz, no aby som sa uistil, urobil som “showel test’’ a už pri rezaní bloku sa mi celá ešte neodrezaná časť zošmykla. Je to jasné znamenie pre návrat. Preskúmam na akom snehu sa to celé zosunulo a zisťujem, že sa narezaný blok zošmykol na dutinovej inoväti. Situácia z minulého roku sa opakuje, v Tatrách je málo snehu, no napriek tomu je lavínová situácia zaujímavá. Pozorne si treba naplánovať túru a dávať pozor na to, že napriek tomu, že už dlhšie nesnežilo a je nádherné počasie, sneh sa vplyvom nízkej teploty začína meniť a na miestach, kde snehová pokrývka je nízka, sa začala tvoriť dutinová inoväť. Naša dnešná túra sa končí bez dosiahnutého vrcholu, no napriek tomu George a Janka majú úsmev na tvárach a veľmi dobre chápu, prečo sme sa otočili. Plán na zajtra budeme musieť asi mierne pozmeniť a namiesto dosahovania vrcholov pôjdeme radšej liezť ľady, ktoré sú vo výbornej kondícii.