Ospravedlňujem sa za dlhšie odmlčanie, ale posledné dni som bol maximálne vyťažený a každý deň v teréne. Začalo sa to freeridovým kempom na Chopku, ktorý prebehol cez víkend od 10.02 do 13.02.2011. Podmienky neboli ideálne a silný vietor so snežením nám dal všetkým poriadne zabrať. Kurz prebehol úspešne a všetci účastníci kurzu boli spokojní. Z Chopku som došiel domov prebaliť si veci a hneď v ten istý večer som odišiel na skialpové túry do Rakúska. V Rakúsku sme boli ubytovaní na Rudolf hutte odkiaľ sme podnikali skialpové túry do okolia. Prvý deň počasie nebolo nič moc a viditeľnosť bola veľmi slabá 10 -15 metrov. Keďže sme celú noc cestovali a poriadne sme nespali, tak sme sa prešli po zjazdovke smerom na Medelz, kde som na strmom svahu urobil snehový profil a kompresný test na zoznámenie sa s podmienkami v tamojšej oblasti. Test bol negatívny, čo nasvedčovalo, že nás čaká super lyžovačka. Na druhý deň ráno sme sa zobudili do nádherného počasia, na oblohe sa len ťažko hľadal nejaký mráčik. Naším cieľom bola túra na Sonnblick 3088 m. Podmienky boli ideálne, sneh mierne ufúkaný a bezpečný a cez deň teplota vo výške okolo 3000 metrov sa vyšplhala takmer do plusových hodnôt. Igor sa rozhodol ostať tesne pod vrcholom na ľadovci a ja s Janom sme vyšľapali s lyžami na batohu až na samotný vrchol. Výhľady z vrcholu boli nádherné, pred nami v diaľke sa pýšil najvyšší vrchol Rakúska Grossglockner 3798 m.
Lyžovačka z vrcholu bola super o chvíľku sme boli pri Igorovi a pokračovali v túre do sedla Granat Scharte a po ľadovci Pragrat Knees sme zlyžovali do ďalšej doliny. Nalepili sme pásy a vrátili sa späť do sedla a zlyžovali na chatu. Na ďalší deň Igor ostal šľapať na zjazdovkách a ja s Janom sme sa vybrali na Granat Spitze 3086 m. Situácia ako cez kopírku, nádherný deň. Ráno keď sme vyrážali z chaty, tak nás prekvapil veľmi silný vietor, ktorý fúkal z juhu, no po chvíľke, keď sme sa dostali vyššie ustál a my sme si mohli naplno vychutnať ďalší deň v Alpách. Na vrchol sme vystúpili na krátkom lane, boli sme tam úplne sami. Milujem tieto nádherné chvíle v horách. Lyžovačka bola v pohode, povrch snehu bol tvrdý a ufúkaný, no nám to vôbec nevadilo. Predpoveď na ďalší deň už nebola najlepšia a už v noci malo začať snežiť a fúkať, čo sa úplne naplnilo. Cieľom dnešného dňa bol vrchol Hoch Furleg. Plán bol, že sa stretneme o jednej na chate, pretože poobede vyrážame späť domov. Igor ostal šlapať na zjazdovke , Laci lyžoval na zjazdovkách a my dvaja sme sa v pomerne rýchlom tempe vybrali do hmly za ďalším vrcholom. Dnes už vietor neustál a neustále fúkal raz viac, inokedy nemej. Viditeľnosť bola tak na 50 metrov, takže som už musel na orientáciu používať mapu. Jano šlapal veľmi dobre, a tak netrvalo dlho a napriek nie najlepšiemu počasiu sme sa o necelé 3 hodinky ocitli na vrchole. Cestou mal Jano menšie problémy s pásmi – novinka od firmy Gecko nefunguje najlepšie. Tieto pásy sú bez lepidla a mali by lepiť stále, ale skúsenosť moja je taká, že keď je veľmi chladno, tak nefungujú najlepšie a je s nimi veľký problém. Na všetky skialpové túry nosím náhradné pásy, takže problém bol vyriešený za chvíľku. Na chate sme boli presne o 1.00, tak ako sme sa dohodli. Rýchlo sme sa zbalili, zviezli sa lanovkou, nakúpili nejaké drobnosti v potravinách a poď ho domov. Už tradične sme sa zastavili na Rakúsko-Maďarskej hranici v reštaurácii Paprika, ktorá je známa v široko-ďalekom okolí pre svoju kuchyňu. Jedálny lístok je neuveriteľný, no napriek tomu si stále dávame to isté – pečenú kačicu s červenou kapustou a lokšou, nádherné ukončenie výletu. V Košiciach sme boli niekedy pred pol nocou.
Miki Knizka – horsky vodca
httpv://www.youtube.com/watch?v=S3ULzYvrAxY