Alex prisiel opät z Nemecka a ma par dni len pre seba a kopce.Jeden z nich travime spolocne a mame namierene na Soliskovy hreben.Pocasie je paradne-dost chladno a jasno,daco aj posnezilo-takze dobra idilka v zimnych Tatrach.Na chatu pod Soliskom sa vyvazame cca.za 7.min.miestnou expres-sedackou a po drobnych upravach traverzujeme svah na zapad do Furkotskej doliny.Asi po 40.minutach kludneho sliapania strmsim svahom prichadzame pod upatie Strbskeho Soliska.Obliekame sa a pomocou cakana a maciek stupame prve metre strmych snehov a skalno travnateho piliera.Nizsie nam to ubuda rychlejsie,no s pribudajucou skalou a nestabilnym snehom sme pomalsi a aj slnko je intenzivnejsie.Vchadzame do Niznej lavky-odkial su paradne pohlady a nasleduje exponovany traverz na Mlynicke Solisko…Pokoj.ticho a uvolnenie pocas kratkeho zastavenia na stravu a caj doplna stado asi 22.kamzikov smerujucich do Soliskoveho sedla.Nasledujeme ich stopu a sme pred poslednou skalnou prekazkou-bastou v sedle.Asi 25.m.lezenia a sme na dalsom peknom mieste-ktore rozdeluje vyrazny Slavkovsky zlab smerujuci na vychod do Mlynickej dol.Nieco je aj polyzovane v novom prachu-skusame preveje,fotime a odstrojujeme sa ponahlajuc po hrebeni na Predne Solisko.Na chate stihame kofolu a ja orechovu strudlu 🙂 a zopar kamaratskych stretnuti.Lanovkou na Stbske pleso a dalsi krasny den je za nami…dakujeme!
Kuro – horsky vodca aspirant