Žabí kôň /2 291 m n. m./ je považovaný za jeden z najťažších tatranských štítov, na ktorý nevedie jednoduchá cesta. S Petrou a Radkom sme už spoločne vyliezli na niekoľko tatranských štítov a tentokrát sme si vybrali za cieľ Žabieho koňa a následne Voliu vežu.
V sobotu bolo na tento výstup ideálne počasie, príjemna teplota, bezvetrie a modrá obloha. Vyrazili sme skoro ráno o 5.15 z Popradského plesa.
Samotná cesta na Žabieho koňa je úplny skvost. Začína jednoduchou dĺžkou, po ktorej zo sedielka nasleduje vzdušný zlaňák a potom krásne lezenie. Celý čas vedie cesta po hrane, odkiaľ sú nádherné a fascinujúce pohľady na severnú časť Poľských Tatier. Pod nami sme videli plesá Morskie Oko a Czarny Staw. V tejto časti sa lezie tak, že ruky máte v Poľsku a nohy na Slovensku :).
Pokračovali sme po ostrom hrebeni až na vrchol. Z vrcholu sme niekoľkými zláňakmi zlaňovali späť, potom sme si dali krátku pauzu a pokračovali sme cez sedielko rýchlym presunom pod Voliu vežu, kde bol našim ďalším cieľom trojkový pilier.
Na to, že Radek má 65 rokov, je v super kondičke a aj preto sme už okolo 13.00 mali za sebou druhý vrchol. Náš výlet sme ukončili zostupom zo sedielka, kde si ešte Petra a Radek chceli vychutnať nádherne výhľady na tatranskú scenériu. Dvojica ostala ešte hore a ja som už pomaličky schádzal sám na Popradské pleso.
Teším sa na naše ďalšie výstupy niekedy v auguste.
Horský vodca: Miki Knižka