Hneď po návrate z Japonska som si vzal víkendový lavínovo – skialpinistický kurz pre pokročilých. Kurz sa začal vo štvrtok večer, kedy sme sa stretli so všetkými účastníkmi: Vilom, Mišom, Dušanom, Janom a Maťom. Hneď po prvom stretnutí som vedel, že to bude parádny víkend a veľmi som sa tešil.
Vo štvrtok som začal prednáškou o lavínach, kde sme prebrali lavínovu problematiku a pripravili sme sa na nasledujúci program na ďalší deň. Skontrolovali sme si potrebnú výbavu a ďalší deň sme sa vybrali do Mlynickej doliny. Auto sme nechali pri hoteli Kempinsky a pokračovali sme okolo Štrbského plesa do Mlynickej doliny. Bola to jedna z mojich prvých skialpinistických túr vo Vysokých Tatrách, kedže som bol dlho v zahraničí. Bol som prekvapekný, že aj napriek tomu, že podmienky nie sú ideálne, zo Štbrského plesa sa dalo bez problémov šľapať až hore do hôr.
Naša túra viedla okolo vodopádu Skok do vrchnej časti Mlynickej doliny, kde sme si urobili simuláciu lavíny a prebrali sme viacnásobné zasypanie. Každý si mal možnosť vyskúšať prístrojom, ako sa hľadajú viacerí zasypaní. Bolo vidno, že chalani už majú za sebou základný kurz a prácu s lavínovým vyhľadávačom im nerobil problém aj keď niektorí potrebovali usmerniť, napomenúť a zopakovať si už získané poznatky. Po tomto cvičení sme sa vybrali vyššie na Bystrú lávku, kde sme si hovorili o taktike výstupu a ako bezpečne ťahať stopu. Bol nádherný deň, krásne počasie a dole sedela hmla. Vilo sa necítil dobre a tak pre istotu ostal dole a počkal nás pod Bystrou lávkou na bezpečnom mieste. My sme postupovali ďalej, kde sme si rýchlo urobili niekoľko fotiek. Pripravili sme sa na zjazd, povedali sme si aj niečo o taktike zjazdu a spustili sme sa za Vilom. Potom sme spolu zišli do doliny a akurát presne, lebo sa začalo pomaly stmievať.
Druhý deň kurzu v sobotu sme mali v pláne ísť na Zbojnickú chatu a tam prespať. Vyviezli sme sa na Sliezsky dom, odkiaľ sme pokračovali na Poľský hrebeň a a potom sme plánovali výsť na Zbojničku. Avšak predpoveď počasia nebola ideálna a hlásili sneženie. Už pod Poľským hrebeňom nebolo vidno ani na krok a tak sme sa museli otočiť, lebo to bolo veľmi nebezpečné. Človek nevidel, kde ide, takže sme sa rozhodli, že nebudeme pokračovať na Zbojničku a že výcvik si urobíme vo Velickej doline. Precvičili sme si taktiku zjazdu v absolútnej hmle. Zastavili sme pri Batizovskom plese a precvičili sme si chôdzu s mačkami, cepínom – traverz zo strany na stranu, ako schádzať dole a pod. Po tomto cvičení sme šli pod Velický štít, kde sme urobili snehový profil. Chlapi si mohli vyskúšať kompresný test a cestou dole opäť sme taktiku zjazdu. Deň sme ukončili tesne pre zotmením a to zjazdom pod Velický most a potom pešo k autu.
Kedže posledné dva dni sa Vilo necítil dobre, v nedeľu sa musel s nami rozlúčiť a išiel domov. My sme si naplánovali Téryho chatu. Počasie sme mali lepšie ako predošlé dni, ale nebolo ideálne. Na chatu sme vyšli pomerne rýchlo. Pri chate som pripravil lavínový scenár, kde každý z účastníkov musel nájsť 2 zasypaných do 5 minút, čo sa úspešne podarilo. Následne sme pokračovali do sedla Závrat. Pri výstupe sa chalani striedali. Mali možnosť správne vyberať výstupovú trasu. V sedle bolo dosť čerstvého snehu, ktorý veľmi dobre držal. Opäť sme si vychutnali zjazd, ktorý nemal chybu. Sneh nás viedol do brány a ďalej po chodníku až na Hrebienok
Teším sa, že som mohol stráviť krásny víkend s ľudmi, ktorí majú radi skialp a chceli si obohatiť svoje vedomosti o lavínach a skialpinizme. Dúfam, že im to niečo dalo a že sa budú môcť takto bezpečne sami pohybovať a užívať si krásu slovenských hôr a taktiež si naplno vychutnávať skialpinistické túry.
Chalani teším sa na ďalšie spoločné aktivity!
Miki Knižka, horský vodca UIAGM