Nemôžem tomu uveriť, ale je to jednoducho tak. Polovica januára a snehu niet. Vo vysokých polohách niečo vraj je, tak to ideme očekovať. Vyrážame o 5tej z Martina, klasický osvedčený scenár a o 7mej už s lyžami na hrbe stúpame z Popradského smer Mengusovská dolina. Plán je jasný, vzhľadom na podmienky, opatrne sa dostať k Hincovmu plesu a ak to pôjde, tak aj vyššie, možno až na Kôprovský. Od rozdvojky je na chodníku už snehu trošku viac, skáčeme do lyží a konečne šlapeme. Popod Satana a Bašty sa došúchame do Satanovej dolinky, sňahu utešene pribudlo. Už strmším svahom sa ukážkovo v rozostupoch vymotkáme na plató a zamierime pod Vyšné Kôprovské. Origoš smer do sedla sa mi moc nepozdáva, tak sa kúsok vrátime a sympatickejšou stráňou o čosi južnejšie pekne na peško vystúpame na hrebeň. Po ceste si ešte spravím kompresný testík, výsledok je prekvapujúco dobrý, hneď som spokojnejší. Šup na lyže a miernym svahom pokračujeme na Plece. Na hlavný vrchol nepokračujeme, akosi nie je dôvod. Chceme skúsiť zlyžovať do Hlinskej, kam to až pôjde a potom späť do sedla a na Popradské. Prvý fičí Dosky, snehu je na kašu, mierne ufúkaný prašan, čím nižšie tým lepší. Finišujeme pri čele staršej lavíny, výška okolo 1860. Dobré to bolo! Späť na pásy a hybaj do sedla. Kúsok zídeme s motyčkou v ruke peškom, miestami je pomerne tvrdo. Na lyžiach je to nižšie lepšie, valíme po trase výstupu až po rozdvojku. Na Popradskom sa slušným pivčiskom zavodníme a fičíme dom. Spokojnučkí, vysmiatučkí. A tak to má byť…
Ivan
autor foto: Braňo Sumka