Našim dnešným cieľom je vyliezť klasickú cestu Dibonovu hranu na Cimu Grande. Ráno sme vyrazili z chaty Auronso o 5:30. Nástup pod severnú stenu trval cca 1-1:15 minút. Pod stenu sme prišli spoločne s miestnym vodcom a jeho klientom, ktorý začal hneď liezť.
Prvé dĺžky sme ho nasledovali, ale kedže túto cestu liezol nespočetne mnohokrát, vôbec sa neistil a rýchlo postupoval. My sme si to užívali. Lezenie nemalo chybu. Od samého začiatku je vyrovnaná obtiažnosť niekde okolo III – IV. Niektoré pasáže vedú v kolmej stene, ale všade naokolo sú super chyty. Jednotlivé dĺžky majú v priemere tak okolo 30-40 metrov. Tešíme sa, že sme v stene medzi prvými, pretože nad nami vidíme dalších horolezcov.
Línia je veľmi logická a tak pomerne rýchlo lezieme dĺžku za dĺžkou. Cestu lezieme vo vibramkách a nie v lezečkách. Jarovi to evidentne nerobí žiadny problém a naplno si vychutnáva lezenie. Zozadu nám na chrbát dýchajú Angličania a Taliani. Lezú približne rovnakou rýchlosťou a tým pádom nám to vôbec nevadí. Počas lezenia je takmer celý čas hmla a sem tam sa hmla roztiahne a tak máme super výhľady. Tie výhľady na majestátne veže v okolí sú ako z rozprávky. Naplno si to užívame.
Z vedľajšieho vrcholu lezieme na hlavný, kde na vrchole stretávame dvoch horolezcov z Japonska. Poprosíme ich o spoločnú fotku. Jaro si neodpustí svoj rituál a podobne ako minulý rok na Materhorne, aj teraz si zápali cigaru a vychutnáva si tento úžasný moment.
Cesta na vrchol nám trvala cca 6 hodín. Vieme, že zostup bude ešte dlhý a tak rýchlo niečo zjeme a pokračujeme v zostupe. Takmer celý čas je hmla, čo nám robí trochu problém s orientáciou. Pomerne dobre a rýchlo zbehneme až po poslednú pasáž, kde nás veľká polica označená mužíkmi zvedie z cesty. Po chvíľke však prídem na to, že tadiaľ cesta nevedie. Prečítam si popis a zo sprievodcu je to jasné. Píše sa tu o bludných zlaňákoch. Nevadí, rýchlo prejdeme po polici do sedielka, kde je potrebné prejsť za hranu a niekoľkými zlaňákmi zlaniť na chodník. Tu stretávame troch španieloch, ktorí majú zamotané lano a tak využívame situáciu a predbehneme ich. Po troch zlaneniach sa konečne ocitneme na chodníčku, ktorý nás dovedie späť k chate.
Cima Grande patrí k jedným z najkomplexnejších výstupov v Dolomitoch.
Jaro gratulujem zvládol si to na jednotku!
Miki Knižka, horský vodca