Dlho plánovaný výlet s Jarom na Matterhorn, ktorý som musel pre osobné dôvody preložiť, sa predsa len uskutočnil. Keďže Jaro je v super kondícii a mne to už časovo nevychádzalo, rozhodli sme sa, že Matterhorn urobíme na otočku bez aklimatizácie. Jaro trénuje celý rok, takže som vedel, že je fyzicky na tom dobre. Čo sa týka technického pohybu, tak po niekoľkých túrach, čo sme spolu absolvovali v Tatrách, mi bolo jasné, že je maximálne pripravený.
Vyrazili sme v utorok na noc, aby sme to stihli v pohode, kedže z Tatier do Zermattu je to cca 1350 km. V stredu sme sa presunuli cez niekoľko nádherných alpských sediel do mestečka Täsch. Zermatt, odkiaľ sa vyráža na Matterhorn je mesto, kde vôbec nejazdia autá a jediný spôsob ako sa tam dá dostať je vlakom z Täschu. Je to úžasne horské mestečko posadené rovno pod horami s nádherným výhľadom na kráľa Álp a asi najfotografovanejší kopec na svete Matterhorn.
Po príchode do Zermattu sme sa ubytovali na hoteli Bahnhof pri stanici. Hneď ako sme sa ubytovali, nás prišli pozrieť kolegovia Emo a Šumo, ktorí pracujú v Zermatte celú sezónu. Zašli sme k ním na návštevu, kde bol ešte jeden kolega zo Slovenska Kevin a spolu sme strávili pekný večer. Kedže sú v Zermatte celú sezónu, dali nám detailne informácie o podmienkach na horách. Pred našim príchodom riadne nasnežilo a tak nám poradili, aby sme túru o jeden deň presunuli. Rýchlo som zavolal na chatu Hörnli Hut, kde sa mi naposlednu chvíľu podarilo presunúť rezerváciu zo štvrtka na piatok.
V piatok poobede sme vyrazili na chatu Hörnli Hut, ktorá je vo výške 3260 m n. m.. Túra od medzistanice lanovky, odkiaľ sme vyrážali, nám trvala cca 2 hodiny. Táto trasa patrí medzi veľmi populárne denné túry pre turistov, ktorí výjdu na chatu, pokochajú sa nádhernym výhľadom na Matterhorn, občerstvia sa a zídu späť. Táto chata je nová a je v prevádzke iba od tejto sezóny. Je neskutočným prekvapením a patrí medzi najlepšie chaty v Alpách. Obnova chaty bola naplánovaná na 150. výročie od prvého výstupu na Matterhorn.
Na ďalší deň sme vstali o 4.00 ráno a hneď po raňajkách sme vyrazili. O 4.20 sa otvára chata a miestni horskí vodcovia už stáli v neuveriteľnom rade a čakali na to, aby mohli medzi prvými s čelovkou vyštartovať na kopec. Prišli sme na nástupovu stenu, kde sme čakali asi polhodinu v rade. Začiatok výstupu je výšvih, kde sa tvorí rada, ale neskôr to už nie je problém, lebo sa dá turistov obchádzať.
Samotný výstup je technicky veľmi náročný a pre horských vodcov patrí medzi najťahšie výstupy svojho druhu na vodenie, pretože od samého začiatku až na vrchol a späť sa pohybujete v horolezeckom teréne, kde sú strmé pasáže. Vodca musí byť neustále a maximálne v strehu.
Na mieste, kde bola stará byvakova chata sme si obuli mačky a odtiaľ sme šli hore už len na nich. Miestami vznikali zápchy, ale nebolo to až také zlé, lebo aj tam sme vedeli obehnúť pomalšie skupinky. Už od rána bolo teplo. Celý čas sme šlapali len v tenkej mikine, bez bundy. Na hrane mierne pofukovalo, čo bolo príjemne a na vrchole bolo úplne bezvetrie. Matterhorn má dva vrcholy jeden taliansky a jeden švajčiarsky. My sme šli ku krížu na taliansku stranu. Následne sme si užívali vrchol a kochali sme sa výhľadmi na Alpy a na Mont Blanc, na ktorom sme s Jarom boli pred rokom.
Cesta dole býva stále náročnejšia, takže sme vedeli, že to najhoršie nás iba čaká. Opatrne a na istotu, kedže vrchná časť sa šla na mačkách a s pribúdajúcimi hodinami bol sneh mäkší a makší. Celý čas sme museli dávať veľký pozor. Pomaly sme zostúpili na chatu Hörnli Hut, kde sme si dali zaslúžene pivko. Celý výstup aj s čakaním nám trval cca 10 hodín.
Jaro si dal darček k narodeninám a mňa teší, že sme ich mohli takto spolu osláviť.
Horský vodca: Miki Knižka