Po včerajšej skúsenosti z Baraních rohov sme sa dnes vybrali do Bielovodskej doliny na ľady. Naším cieľom je vyliezť nejaký ľad v oblasti a tiež zasvätiť Georga a Janku do lezenia ľadov. Vybrali sme si Mrozeka, keďže jeho spodná časť je pomerne ľahká aj pre začiatočníkov a ak sa im to zapáči, tak si Janka a George budú môcť vyskúšať tiež troška ťažšie lezenie, ktoré ponúka vrchná časť ľadu. Po chvíľke sa Janka rozhoduje, že ostane dole a hovorí Georgovi, že si môže vyskúšať vyliezť celý ľad až hore. Dohodli sme sa a ja leziem spodnú časť pomerne rýchlo, keďže ľad je mäkký napriek tomu, že vonku je -20 stupňov. George lezie za mnou bez problémov akurát dolez na štand mu robí malý problém. Niekoľko krát sa ma opýta, aby som mu skontroloval sedačku, či ju má ok. Usmievam sa a úplne chápem Georga, že má strach, keďže je to jeho prvá viacdĺžková cesta. Po chvíľke sa ukľudní a ja môžem smelo liezť ďalej, vo vrchnej časti neskutočne tečie voda, steká prúdom a kvalita ľadu je mizerná. Sú to také karfioly do ktorých sa nedá vôbec zatočiť skrutka do ľadu. Nevadí leziem ďalej a ďaľšie šrúby vŕtam takmer po 15 metroch už do krásneho vodnatého ľadu. Robím štand a doberám pomaličky Georga, ktorý fučí a je mierne vystresovaný z expozície a taktiež z obtiažnosti. Adrenalín ho ženie vpred a sám nemôže uveriť, že to zvládol bez problémov až hore. Dávame obedňajšiu prestávku a presúvame sa pod Adin úsmev, kde v spodne položených partiach si zalezie Janka. Tu máme naplánovaný výcvik, ukazujem im ako sa zakladajú postupové istenia a ako sa robia štandy. George si to chce hneď aj skúsiť. Súhlasím, no pre istotu ho nechávam na top rope, a tak si Janka môže vyskúšať istenie a George ako sa lezie na prvom konci. Končíme už takmer za tmy, rýchlo vybehnem zrušiť top rope a horsa na teplý čaj na Lysú Poľanu.
Baranie rohy – 3.1.2011
Baranie rohy
Včera sme si za cieľ vybrali krásnu túru a výstup na Baranie Rohy. Vyštartovali sme zo Starého Smokovca ráno o 7 hodine, po chvíľke nás čakal nádherný východ slnka. Lomnický štít bol po chvíľke nádherne vysvietený a tiež sa troška oteplilo. Teplomer v Poprade ráno pred siedmov ukazoval -20 stupňov. Cesta na Téryho chatu ubehla pomerne rýchlo, George z Anglicka a Janka z Bratislavy sú vo výbornej kondícii, takže sme skoro celú cestu prekecali. Na moje prekvapenie v Malej studenej doline pribudlo asi 10 cm snehu a dolina vyzerala lepšie ako pred 3 dňami. Deň pred našou túrou evidentne musel fúkať silný severný vietor, takže južné svahy boli miestami celkom dobre ufúkané do dosiek. Cesta do Baranieho sedla bola dobrá keďže každý deň tadiaľ prejde niekoľko ľudí. Cestou hore sme stretli 2 baby, ktoré prešli na Térycho chatu z Brnčalky, tak že sme mali aj prešľapanú stopu. Zo sedla som už stopu prešľapával ja, začiatok bol celkom dobrý, a tak sme sa pomaličky dostali do žľabu, ktorý treba pretraverzovať na to, aby sme mohli odstáť na vrchole platu. Už na pohľad sa mi nepozdáva nafúkaný traverz, no aby som sa uistil, urobil som “showel test’’ a už pri rezaní bloku sa mi celá ešte neodrezaná časť zošmykla. Je to jasné znamenie pre návrat. Preskúmam na akom snehu sa to celé zosunulo a zisťujem, že sa narezaný blok zošmykol na dutinovej inoväti. Situácia z minulého roku sa opakuje, v Tatrách je málo snehu, no napriek tomu je lavínová situácia zaujímavá. Pozorne si treba naplánovať túru a dávať pozor na to, že napriek tomu, že už dlhšie nesnežilo a je nádherné počasie, sneh sa vplyvom nízkej teploty začína meniť a na miestach, kde snehová pokrývka je nízka, sa začala tvoriť dutinová inoväť. Naša dnešná túra sa končí bez dosiahnutého vrcholu, no napriek tomu George a Janka majú úsmev na tvárach a veľmi dobre chápu, prečo sme sa otočili. Plán na zajtra budeme musieť asi mierne pozmeniť a namiesto dosahovania vrcholov pôjdeme radšej liezť ľady, ktoré sú vo výbornej kondícii.
Bielovodska dolina – Mrozek 2.1.2011
Aktualne informacie
Pozrite si kratke video z lezenia ladov v Bielovodskej doline.
Liezli sme Mrozekov ladopad podmienky vyborne akurad v druhej dlzke lad tiekol tak je dobre mat nepremokave oblecenie.
Kvalita ladu vyborna, nestiepal sa a ked ze je tento ladopad casto lezeny tak miestami stacilo zakladat zbrane do starych dier.
Miki Knizka – horsky vodca
Aktualne podmienky – Lady
Aktualne podmienky – lady. Podmienky na lyzovanie momentalne nie su najlepsie tak sme sa radsej vybrali na lady. Zacali sme na Zakrute. Podmienky velmi dobre lad bol trocha krechky a sem tam sa vytvarali kolace. Inac podmienky vyborne hned po tom sme sa presunuli na Zahradky. Podmienky taktiez vyborne zaciatok je trochu mixovy ale inac lad je vyborny a ked ze je to lad ktory sa lezie casto tak staci iba zakladat zbrane do predchadzajuch dieroch. Dalsi den sme sa vybrali do malej studenej doliny a vyliezli sme Cyklisticky ladopad. Podmienky vyborne lad je celkom dlhy a ma asi 45-50 metrov. Vstrede kde je trocha tiekol ale inac je v dobrej kondicii.
Pozrite si fotky.
Miki Knizka – horsky vodca
V. Tatry – Rumanov, Ganek a Žabák
Ráno o pol siedmej na parkovisku pod odbočkou na Popradské. Vyťahujeme z auta bajky, buchneme dverami a šliapeme hore. Po novom asfalte to ide fajne, ešte lepšie to pôjde dole. Tesne pred Popradským plesom začína pršať, rýchlo dnu do hotela.
Začíname krásne. Kávičky a makovník. “Ale pôjdeme sa dakde prejsť nie!?” Pýtam sa Mikiho. “Jasné!” Nepripustí žiadnu inú možnosť čerstvý horský vodca. Už dlhšie sme sa chystali spolu niečo podniknúť, ale z Kanady do Talianska to nie je moc blízko. O ôsmej vyrážame z chaty, prestalo pršať, mokrá kosovka nás však zmáča. Vystupujeme Zlomiskami, spomíname na zimné túry na lyžiach. Namierili sme si to dnes do Rumanovej dolinky, pokresliť biele miesta na našej mape Tatier. Na rade je Rumanov štít, s nástupom si nerobíme ťažkú hlavu, však po ceste dole správnu cestu nájdeme. Na vrchol vyliezame zo sedla medzi Gankom a Rumanovým. Lano zostalo v batohu aj keď to bolo celkom zaujímavé. Šťastie nám praje, z prevaľujúcich sa mrakov neprší a tak rýchlo na Ganek. Za chvíľu sme hore a vychutnávame si výhľady. Začína sa vyjasňovať a nálada stúpa. Zostup podľa mužíkov a popod Ošarpance šup-šup do Dračieho sedla.
“Dnes to nebudeme preháňať, som už neviemkoľký deň po sebe v horách!” Hovorí Miki. A tak traverzujeme rýchlo na Chatu pod Rysmi. Tá je vo výstavbe, ale v bufete sa dá občerstviť. Dáme pauzu a pokecáme s personálom. Počasie nám praje a tak sa po výdatnej pauze presúvame pod náš poobedňajší cieľ – Žabí kôň. Hovorí sa mu aj maturita horolezca. Krásna hrebeňovka, na začiatku aj konci okorenená zlaňákmi. Vychutnávame si hrebeň keď v druhej dĺžke sa priženie mrak a skalu nám fajne pokropí. Nevadí, aspoň to je po šmykľavej skale zaujímavejšie. Na vrchole už znovu svieti slnko a skala je za chvíľu suchá. “Ideme ešte na tú Volovku?” Pýtam sa Mikiho Sú takmer tri hodiny. “Stačilo, aj zajtra je deň!” odpovedá Miki. O štvrtej už pijeme kofolu na Popradskom. Ey veru pekne bolo… Tatry sú super
M.Bartoň