Po včerajšej skúsenosti z Baraních rohov sme sa dnes vybrali do Bielovodskej doliny na ľady. Naším cieľom je vyliezť nejaký ľad v oblasti a tiež zasvätiť Georga a Janku do lezenia ľadov. Vybrali sme si Mrozeka, keďže jeho spodná časť je pomerne ľahká aj pre začiatočníkov a ak sa im to zapáči, tak si Janka a George budú môcť vyskúšať tiež troška ťažšie lezenie, ktoré ponúka vrchná časť ľadu. Po chvíľke sa Janka rozhoduje, že ostane dole a hovorí Georgovi, že si môže vyskúšať vyliezť celý ľad až hore. Dohodli sme sa a ja leziem spodnú časť pomerne rýchlo, keďže ľad je mäkký napriek tomu, že vonku je -20 stupňov. George lezie za mnou bez problémov akurát dolez na štand mu robí malý problém. Niekoľko krát sa ma opýta, aby som mu skontroloval sedačku, či ju má ok. Usmievam sa a úplne chápem Georga, že má strach, keďže je to jeho prvá viacdĺžková cesta. Po chvíľke sa ukľudní a ja môžem smelo liezť ďalej, vo vrchnej časti neskutočne tečie voda, steká prúdom a kvalita ľadu je mizerná. Sú to také karfioly do ktorých sa nedá vôbec zatočiť skrutka do ľadu. Nevadí leziem ďalej a ďaľšie šrúby vŕtam takmer po 15 metroch už do krásneho vodnatého ľadu. Robím štand a doberám pomaličky Georga, ktorý fučí a je mierne vystresovaný z expozície a taktiež z obtiažnosti. Adrenalín ho ženie vpred a sám nemôže uveriť, že to zvládol bez problémov až hore. Dávame obedňajšiu prestávku a presúvame sa pod Adin úsmev, kde v spodne položených partiach si zalezie Janka. Tu máme naplánovaný výcvik, ukazujem im ako sa zakladajú postupové istenia a ako sa robia štandy. George si to chce hneď aj skúsiť. Súhlasím, no pre istotu ho nechávam na top rope, a tak si Janka môže vyskúšať istenie a George ako sa lezie na prvom konci. Končíme už takmer za tmy, rýchlo vybehnem zrušiť top rope a horsa na teplý čaj na Lysú Poľanu.