Počas víkendu, ktorý som strávil na Brnčalovej chate s poľskými filmármi sa mi naskytla možnosť ísť na Gerlachovský štít s dvomi klientmi. Trochu som mal obavy, keďže som ich nepoznal, a tak som sa znažil získať čo najviac informácií po telefóne, aké skúsenosti a výstroj majú.
Zavolal som Radovi a chŕlil som jednu otázku za druhou. Máte skúsenosti s výstupmi v zime? Mali ste už niekedy mačky na nohách? Aké máte oblečenie? Rado mal možno pocit, že mu volá nejaký policajt,
ktorý dostal za úlohu dozvedieť sa o ňom čo najviac. Dozvedám sa, že chalani už majú aké také skúsenosti z Álp, a že sú dobre vystrojení do zimy.
Hovorím si jasné to ti povedia všetci, no uvidíme ráno, keď sa stretneme. Ráno o šiestej máme stretnutie v hoteli Smokovec, zoznámime sa, a ja hneď prezerám a kontrolujem všetku potrebnú výstroj. Zisťujem, že chalani sú veľmi dobre vybavení a majú
všetko potrebné na výstup v batohu, čo ma milo prekvapilo.
Po menších technických problémoch s mojím autom musím zavolať Petra Šperku, a poprosiť ho, aby nás
hodil na zákrutu pod Slieskym domom, odkiaľ sme sa rozhodli vyraziť. Peťo nie je nadšený, keďže sa o 4 ráno vrátil zo záchrannej akcie a spal 2 hodiny, no podarí sa mi ho prehovoriť. Chodnik na magistrále je oľadnený a na ľade je 10 cm snehu, no
na prekvapenie celkom dobre drží, a my pomaličky stúpame k Batizovskému plesu. Snehu nie je veľa, no napriek tomu sa vytvárajú snehové jazyky a dosky. Premýšľam aké to asi bude v Batizovskej próbe, no pokiaľ sa tam nedostaneme nebudeme vedieť. Sneh je tvrdý a mačky držia výborne, podmienky perfektné na chodenie a na lezenie.
V našom žľabe je sneh úplne vyfúkaný, tak že môžme bez problémov bezpečne pokračovať až na vrchol. Hlavou mi narýchlo prebehne myšlienka, pýtam sa sám seba, kde ten sneh asi je? Fúka silný vietor a mne je jasné,
že niektoré žľaby budú nafúkané snehom, to znamená veľké riziko doskových lavín. Neviem presne ani určiť smer vetra, keďže chvíľu fúka zo severu, o minútu zase z juhu. Radovi a Romanovi sa splnil jeden zo snov, ktorý si predsavzali a ocitli sa na najvyššom vrchole Slovenskej republiky. Ešte ráno tomu neverili a o niekoľko hodín už stáli na vrchole.
Napriek tomu, že počas dňa sa teplota vyšpĺhala až na -20 stupňov a s vetrom to bolo ešte viac. Radovi a Romanovi to vôbec nevadilo.
Šťastné výrazy na ich tvárach boli pre mňa odmenou a som rád, že som pomohol splniť sen dvom chalanom, ktorí povedali, že Gerlach v zime to je ono.
Miki Knižka
Viac z výstupu si môžete pozrieť na krátkom videu.