Posledná májová sobota. Budík zvoní o 4tej a chvíľu mi trvá, kým sa presvedčím, že to nie je sen. O pol hodinu už sedím v Doskyho gazíku a valíme smer Tatry. V Hrádku sa pridáva Emo a na Popradskom Igor. Vodcovské kvarteto vzápätí doplní sedemčlenná veselá partia našich klientov, takže hurá do Zlomísk. Výstup dolinou nemá ďaleko od kaňoningu, hotová potopa. Pod Ošarpancami už dominuje sneh a ďalej pokračujeme na mačkách. Pokojne, v kľude stúpame do Dračieho sedla. Počasie je stále dobré, nefúka, nikde nikoho. Centrálny žľab je plný snehu. Výstup v odmäknutom snehu je pomerne namáhavý, preto sa poctivo striedame. Záverečný úsek vychádza na mňa a som celkom rád. Toto ma na zimnom lezení fascinuje. Aj tisíckrát zlezený kopec, v zimných podmienkach je vždy iný, vždy originálny. Technický exponovaný traverz doľava a hneď je všade plno vzduchu, krása. Ešte záverečný príkry úsek a vzápätí stojíme so Zdeňkom pri kríži. O chvíľu doliezajú aj ostatní. Zrazu sme tu jedenásti, aj futbal by sme si zahrali. Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Aj na severozápadnom vrchole Vysokej…
Ivan Žila, horský vodca-ašpirant