Zhruba pred mesiacom mi zazvonil telefón, na druhej strane sa ozval chlapík po anglicky, že by chcel stráviť pár dní v Tatrách.
Jeho hlavným cieľom bola príprava na expedíciu do Antarktídy. Keďže podmienky v Tatrách neboli vhodné na nácvik chodenia po snehu, dohodli sme sa, že mi zavolá o 2 -3 týždne neskôr.
Plán bol, že strávime spolu 4 dni v Tatrách chodením po snehových poliach a preberieme základné techniky chodenia na mačkách, brzdenie cepínom, traverzy v strmom svahu a taktiež nácvik istenia na fixných lanách.
Kedže do Tatier zavítala jar a teplota sa v Poprade vyšplhala na rekordných 15 stupňov vedel som, že nebude jednochuché nájsť správne miesto na tréning.
Patrik mal hlavu v smútku a chcel zrušiť našu dohodnutú túru. Presvedčil som ho, že v Zmrzlej doline budú vhodné podmienky na tréning.
Ráno o 7. 20 hod. sme vyrazili z Bielej vody na Brnčalku, kde sme si dali raňajky a po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej.
Zistil som, že Patrik pochádza z Írska ale už 6 rokov žije v Bratislave, má okolo 50 rokov a je v celkom dobrej kondícii. Na Brnčalovú chatu z Bielej vody sme vyšli za 1.30 napriek tomu, že Patrik mal ťažký batoh kvôli tréningu na Mt Winson. Snehové polia začali tesne nad lievikom do Zmrzlých dolín. Na moje prekvapenie teplota vzduchu sa pohybovala okolo 0 a sneh bol ideálne zmrznutý na tréning. Na začiatku snehových polí si Patrik obul nové vyškové topánky Lasportiva, ktoré si chcel vyskúšať pred expedíciou. Aj to bol jeden z dôvodov dnešnej túry. Tréning som začal chodením bez mačiek a používaním správnej techniky. Po chviľke som zistil, že Patrik je na tom technicky celkom dobre, tak sme prešli na chodenie s mačkami. Preskúšali sme si všetky potrebné spôsoby a techniky chodenia s mačkami, až sme sa ocitli pod stenou Baraních rohov, kde bolo ideálne miesto na tréning fixných lán. Rýchlo som natiahol fixné lano a ukázal správny spôsob použitia. Patrik všetky tieto veci v minulosti používal a potreboval si ich znovu pred expedíciou preskúšať. Po fixných lanách sme nacvičili brzdenie pádu za pomoci cepínu a keďže hodiny ukazovali 2.30, tak sme sa pomaličky vybrali cez Baranie sedlo do Malej studenej doliny na Téryho chatu a späť na Hrebienok.
Na chvíľku sme sa zastavili na Zamke pozdraviť kamošov a po tme sa vrátili na Hrebienok. Na Hrebienku na nás čakala Nikola, ktorá nás zaviezla späť na Bielu vodu, kde sme ráno zaparkovali naše auto.
Je to až neuveriteľné, že dnes 15. novembra bola teplota na väčšine územia Slovenska okolo 14 až 18 stupňov a my sme napriek tomu strávili deň na snehu, kde sa teplota pohybovala okolo 0.
Večer sme zašli s Patrikom na večeru do Utópie, kde som sa dozvedel, že Patrik už stál na Elbruse, Denali, Kosciuszku.
Patrik prespal u mňa v penzióne a ráno sa v rámci tréningu vybral peši na vlak do Popradu z Novej Lesnej vysmiaty, že napriek jarnému počasiu si mohol precvičiť techniky pohybu na snehu a taktiež nové vyškové topánky.
Dúfam, že sa mu podarí úspešne vystúpiť na najvyšší kopec Antarktídy, a že sa v budúcnosti opäť stretneme niekde v horách.
Miki Knižka – horsky vodca