Napriek tomu, že snehové podmienky nie sú najlepšie a predpoveď počasia tiež nie je ideálna (hlásia konečne sneženie a vietor), sme sa s Dlugom a Marekom nenechali odradiť. Ráno sme si jedno auto zaviezli na parkovisko na Bielu vodu a druhým sme sa vyviezli na Popradské Pleso. Z Popradského Plesa sme vyštartovali o 8.20 a naším cieľom bolo dostať sa cez sedlá až na Brnčalovu chatu a odtiaľ dole na Bielu vodu. Zlomiskovou dolinou sme vyšľapali po letnom chodníku, na moje prekvapenie celkom v pohode, čím sme išli vyššie, tým to bolo lepšie. Počas výšlapu do východnej Železnej brány začalo snežiť a trocha fúkať. Zjazd do Kačacej doliny bol celkom v pohode, vrchná časť mierne rozbitá, ale v spodnej časti sme si super zalyžovali. Túto časť treba poznať, pretože zjazd vedie v pomerne komplikovanom teréne, kde sa nachádzajú rôzne skalné prahy. Popod Gerlachovské spády sme Litvorovou dolinou vyšli do Prielomu, odkiaľ nás čakala super lyžovačka až po Brnčalovu chatu v mierne ufúkanom snehu. Na Zbojníčke sme si dali obedňajšiu pauzu, a po výdatnom obede sa nám nejak nechcelo, a tak sme tam strávili asi 1,5 hod. Po obede sme sa pomaličky rozbehovali, no postupne sme sa dostali do tempa a o chvíľku sme boli v Priečnom sedle. Zjazd z Priečneho bol takžiež super, akurát vrchná časť bola trocha rozbitá od ľudí, ktorí tadiaľ prešlapali pešo. Po týchto troch zjazdoch som vedel, že to najlepšie nás čaká nakoniec, zjazd z Baranieho sedla Zmrzlou dolinou na Brnčalovu chatu patrí v Tatrách k najkrajším a moje očakávania sa naplnili na 100 %. Lyžovačka bola úžasná napriek tomu, že v Tatrách nie je veľa snehu, sme si dnes krásne zalyžovali a strávili ďalší nádherný deň.
Miki Knizka