Peter je pravý Kysučan!
Muž činu – neukecaný, milý vládze, má chuť ísť vyššie, ďalej a rýchlejšie 😉
Dobrá a pekná bodka za augustom. Deň bol jasný a teplý všetko akoby z učebnice 🙂
Ďakujem.
Horský vodca: Eduard “Kuro” Lipták
Dlho plánovaný výlet s Jarom na Matterhorn, ktorý som musel pre osobné dôvody preložiť, sa predsa len uskutočnil. Keďže Jaro je v super kondícii a mne to už časovo nevychádzalo, rozhodli sme sa, že Matterhorn urobíme na otočku bez aklimatizácie. Jaro trénuje celý rok, takže som vedel, že je fyzicky na tom dobre. Čo sa týka technického pohybu, tak po niekoľkých túrach, čo sme spolu absolvovali v Tatrách, mi bolo jasné, že je maximálne pripravený.
Vyrazili sme v utorok na noc, aby sme to stihli v pohode, kedže z Tatier do Zermattu je to cca 1350 km. V stredu sme sa presunuli cez niekoľko nádherných alpských sediel do mestečka Täsch. Zermatt, odkiaľ sa vyráža na Matterhorn je mesto, kde vôbec nejazdia autá a jediný spôsob ako sa tam dá dostať je vlakom z Täschu. Je to úžasne horské mestečko posadené rovno pod horami s nádherným výhľadom na kráľa Álp a asi najfotografovanejší kopec na svete Matterhorn.
Po príchode do Zermattu sme sa ubytovali na hoteli Bahnhof pri stanici. Hneď ako sme sa ubytovali, nás prišli pozrieť kolegovia Emo a Šumo, ktorí pracujú v Zermatte celú sezónu. Zašli sme k ním na návštevu, kde bol ešte jeden kolega zo Slovenska Kevin a spolu sme strávili pekný večer. Kedže sú v Zermatte celú sezónu, dali nám detailne informácie o podmienkach na horách. Pred našim príchodom riadne nasnežilo a tak nám poradili, aby sme túru o jeden deň presunuli. Rýchlo som zavolal na chatu Hörnli Hut, kde sa mi naposlednu chvíľu podarilo presunúť rezerváciu zo štvrtka na piatok.
V piatok poobede sme vyrazili na chatu Hörnli Hut, ktorá je vo výške 3260 m n. m.. Túra od medzistanice lanovky, odkiaľ sme vyrážali, nám trvala cca 2 hodiny. Táto trasa patrí medzi veľmi populárne denné túry pre turistov, ktorí výjdu na chatu, pokochajú sa nádhernym výhľadom na Matterhorn, občerstvia sa a zídu späť. Táto chata je nová a je v prevádzke iba od tejto sezóny. Je neskutočným prekvapením a patrí medzi najlepšie chaty v Alpách. Obnova chaty bola naplánovaná na 150. výročie od prvého výstupu na Matterhorn.
Na ďalší deň sme vstali o 4.00 ráno a hneď po raňajkách sme vyrazili. O 4.20 sa otvára chata a miestni horskí vodcovia už stáli v neuveriteľnom rade a čakali na to, aby mohli medzi prvými s čelovkou vyštartovať na kopec. Prišli sme na nástupovu stenu, kde sme čakali asi polhodinu v rade. Začiatok výstupu je výšvih, kde sa tvorí rada, ale neskôr to už nie je problém, lebo sa dá turistov obchádzať.
Samotný výstup je technicky veľmi náročný a pre horských vodcov patrí medzi najťahšie výstupy svojho druhu na vodenie, pretože od samého začiatku až na vrchol a späť sa pohybujete v horolezeckom teréne, kde sú strmé pasáže. Vodca musí byť neustále a maximálne v strehu.
Na mieste, kde bola stará byvakova chata sme si obuli mačky a odtiaľ sme šli hore už len na nich. Miestami vznikali zápchy, ale nebolo to až také zlé, lebo aj tam sme vedeli obehnúť pomalšie skupinky. Už od rána bolo teplo. Celý čas sme šlapali len v tenkej mikine, bez bundy. Na hrane mierne pofukovalo, čo bolo príjemne a na vrchole bolo úplne bezvetrie. Matterhorn má dva vrcholy jeden taliansky a jeden švajčiarsky. My sme šli ku krížu na taliansku stranu. Následne sme si užívali vrchol a kochali sme sa výhľadmi na Alpy a na Mont Blanc, na ktorom sme s Jarom boli pred rokom.
Cesta dole býva stále náročnejšia, takže sme vedeli, že to najhoršie nás iba čaká. Opatrne a na istotu, kedže vrchná časť sa šla na mačkách a s pribúdajúcimi hodinami bol sneh mäkší a makší. Celý čas sme museli dávať veľký pozor. Pomaly sme zostúpili na chatu Hörnli Hut, kde sme si dali zaslúžene pivko. Celý výstup aj s čakaním nám trval cca 10 hodín.
Jaro si dal darček k narodeninám a mňa teší, že sme ich mohli takto spolu osláviť.
Horský vodca: Miki Knižka
S Marekom a Ľudkou sme plánovali tento výstup už minulý rok, ale pre ich pracovné vyťaženie sme to neuskutočnili. Nakoniec sa oplatilo čakať, lebo na tento deň vyšlo nádherné počasie. Už od rána bola modrá obloha, čo nasvedčovalo, že bude perfektný deň na výstup na Lomničák.
Vybrali sme si lezeckú cestu Birkenmajera alebo tzv. Južné rebro. Je to nádherná cesta, ktorá vedie južným pilierom a ponúka úžasné scenérie a výhľad do Západnej steny Lomnického štítu.
Marekovi a Ľudke to išlo veľmi dobre a bolo vidno, že sú v dobrej kondícii. Ani sme sa nenazdali a boli sme na vrchole. Z vrcholu sú úžasné výhľady na celé Vysoké Tatry. Hore som im ukázal ďalší potencionálny výstup na Jastriabiu vežu a následne na Karbunkulový hrebeň až na Kolový štít.
Verím, že budúci rok tam spolu vyrazíme 🙂
Horský vodca: Miki Knižka
Na nedeľu nebola predpoveď počasia celkom ideálna a viacero zdrojov hlásilo, že okolo obeda začne pršať. Práve preto som zvolil na tento deň kratšiu, ale nádhernu turistiku na Ihlu v Ostrve, odkiaľ sú neskutočné výhľady na okolité štíty a doliny.
Ihla v Ostrve je veľmi fotogenické miesto a ľudia si z tadiaľ môžu odniesť domou krásne fotografie v pozadí s Popradským plesom.
Túru sme stihli načas, bez toho, aby nás stihol dážď. Ako náhle sme sa vrátili späť na Popradské pleso, asi okolo 11.30 začalo silno pršať a dážď bol veľmi intezívny.
Ďakujem za pekný deň!
Horský vodca: Miki Knižka
V sobotu som sa vybral s Mirkou, Evkou a Stanom do Zlomiskovej doliny smer Vysoká. Počasie bolo fantastické už od rána, ale veľmi teplo. Naštastie sme prevažnú časť zrána išli v tieni, ale ako náhle sme vyšli na slnko bolo cítiť, že bude veľmi teplý deň. Postupne pribudáli mráčky, takže to nebolo až také zlé.
Evka sa rozhodla, že v polovici žľabu na Vysokú, nás počká na polici, kde sa rozhodla meditovať. My sme šli potom už len v trojici. Na vrchole nás čakali nádherné výhľady na Gerlachovský štít a na západnú časť Vysokých Tatier.
Cestou späť sme sa vrátili pre Evku a pokračovali sme cez Kohútik do sedla Váha a na chate pod Rysmi sme si dali zaslúžené pivko.
Ďalší super deň za mnou. Ďakujem. 🙂
Horský vodca: Miki Knižka